Navigácia
Reklamné oznámenie
Tvorba webových stránokhttps://blog.pageride.comSpoznajte výhody balíčka služieb Premium! Aktivujte si ho na 30 dní ZADARMO.
E-shop ľahko & rýchlohttps://www.weblahko.skSystém WebĽahko ponúka moderné e-shop s podporou on-line platieb.
Maj vlastné webové stránky!https://www.weblahko.skMať svoje vlastné webové stránky nebolo nikdy jednoduchšie. S WebĽahko ich môžete mať aj Vy.

Snaha populistických politikov myslieť len na svoje preferencie a vačky pripravila podľa analýzy renomovaných ekonómov budúcich dôchodcov zhruba o dve až päť miliárd eur. Nekompetentnými zásahmi totiž vážne narušili druhý penzijný pilier, čiže systém povinného sporenia na dôchodok.

Ľudia, ktorí si šetria na penzie v druhom pilieri, prišli počas jeho 15-ročnej existencie o miliardy eur. V budúcnosti sa to negatívne prejaví na ich penziách.

Vyplýva to z najnovšej analýzy viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora. Natíska sa otázka, kto je za tento stav zodpovedný. Vinníkov je viac.

Medzi nimi však „o hlavu“ vytŕča šéf Smeru a bývalý premiér Robert Fico, ktorý amatérskymi a nekompetentnými zásahmi do povinného dôchodkového sporenia doslova zdeformoval inak celkom dobre nastavený systém.

Bez chyby nie je ani bývalý minister práce Ľudovít Kaník, ktorý urobil pri dôchodkovej reforme v roku 2003 niekoľko chýb. Maslo na hlave majú aj samotné dôchodkové správcovské spoločnosti, teda firmy, ktoré spravujú penzijné úspory ľudí.

Zneistili systém

Fico vniesol po roku 2006 do starobného dôchodkového sporenia veľkú neistotu. Pôvodne bolo sporenie povinné pre všetkých, ktorí vstúpia na trh práce, teda tých, čo začali po škole pracovať.

Fico však potreboval nahnať peniaze do štátneho rozpočtu. Presunul preto časť odvodov zo sporenia do čisto štátneho priebežného dôchodkového piliera (Sociálna poisťovňa).

Zároveň zaviedol, aby bol vstup do druhého piliera dobrovoľný. To mu umožnilo získať do rozpočtu niekoľko sto miliónov eur, ktoré potom mohol použiť na populistické uplácanie voličov alebo na kšefty pre „našich ľudí“.

Tak v médiách nazývajú oligarchov a iných ľudí, ktorí počas vlád Smeru získavajú neprimerané finančné výhody zo štátnych peňazí na úkor väčšiny obyvateľov Slovenska.

O tieto výhody sa následne delia s politikmi, ktorí sú pri moci. „Krátkodobé politické ciele a snaha zvyšovať deficity pred voľbami v mnohých krajinách znemožňujú debaty o systémoch, ktoré strednodobo zvyšujú deficit, ale dlhodobo pomáhajú fiškálnej udržateľnosti.

Inak povedané, prečo by politik súhlasil s reformou, ktorá mu zúži priestor na predvolebné rozdávanie,“ tvrdí viceguvernér Ódor.

Nekompetentní politici

Jedným z najhorších opatrení, ktoré v rokoch 2006 až 2010 urobili Fico a bývalý minister financií Ján Počiatek, bolo, že zaviedli do dôchodkových fondov garancie.

„Po zmene vlády v roku 2006 prišli aj prvé politické tlaky na druhý pilier. Dôvody boli sčasti fiškálne, sčasti ideologické a svoju úlohu do istej miery zohrala aj neznalosť problematiky dlhodobého investovania,“ hovorí Ódor.

Garanciami sa malo docieliť, aby hodnota peňazí, ktoré majú ľudia na osobných dôchodkových účtoch, nemohla ani len na okamih klesnúť. V praxi to fungovalo tak, že každý polrok sa kontrolovalo, či suma úspor na účtoch nie náhodou je nižšia.

Ak by sa ukázalo, že je, museli by dôchodkové spoločnosti chýbajúcu časť doplatiť zo svojho. „Do druhého piliera boli zavedené garancie nominálnej hodnoty na šesťmesačnom horizonte, čo efektívne premenilo druhý pilier na formu krátkodobého bankového vkladu,“ vysvetľuje Ódor.

Súkromné dôchodkové účty zarábali menej ako jedno percento ročne. To, čo urobil Fico s Počiatkom na prvý pohľad vyzerá ako dobrá vec pre ľudí.

Štát sa rozhodol, že ochráni penzijné úspory a pomôže, aby sa ich hodnota neznížila. Reálne to však bolo veľmi škodlivé. Ficova vláda týmto opatrením obrala sporiteľov doslova o miliardy eur.

Dôchodkové  spoločnosti museli vyhovieť novým zákonným pravidlám. Preto úspory vložili do bánk. Tam sú peniaze prakticky isté a ich nominálna hodnota neklesá.

Úročenie je však také nízke, že nepokryje ani len infláciu. To je prvý problém, lebo za takýchto okolností klesá reálna hodnota peňazí. Je to ako keby ste mali 100 € úspor v ponožke.

Ak si tieto peniaze z nej vytiahnete po desiatich rokoch, zistíte, že za túto stovku si kúpite výrazne menej peňazí a služieb ako dnes.

Akcie by zarobili viac

Ešte väčší problém bol, že Ficova vláda týmto rozhodnutím vlastne zabránila dôchodkovým spoločnostiam investovať úspory budúcich dôchodcov na akciových trhoch.

Je pravda, že z času na čas sa tieto trhy prepadnú, avšak z dlhodobého hľadiska prinášajú výnosy, ktoré sú oveľa vyššie ako len úroky v bankách. Svoje straty akcie vždy dokázali vykompenzovať a ešte aj priniesť investorom slušné peniaze.

 

Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža zarobili európske akcie od decembra 1969 do konca augusta 2012 v priemere ročne zhruba 7,7 percenta. V roku 2012 Fico svoj zákaz investovať do akcií uvoľnil, keď povolil vznik negarantovaných fondov.

„Negarantované fondy boli opäť zavedené až v roku 2012 spolu s možnosťou pasívnej investičnej stratégie, takzvaného indexového fondu.

Prevažná väčšina sporiteľov však zostala v garantovaných dlhopisových fondoch. Doba garancie sa zároveň predĺžila na päť, neskôr na desať rokov,“ píše sa v analýze.

Sporiteľ na poslednom mieste

Orientácia na garancie a krátkodobé výsledky sú podľa Ódora najškodlivejšími politickými stratégiami pre sporiteľov. „Na takýchto postupoch paradoxne strácajú najviac tí, ktorých tieto opatrenia majú akože chrániť.

Dlhodobé investovanie s horizontom dvadsať a viac rokov je úplne iná disciplína než bezpečné uloženie peňazí na šesťmesačnom horizonte,“ tvrdí Ľudovít Ódor.

Za straty penzijných sporiteľov sú sčasti zodpovedné aj samotné dôchodkové spoločnosti, najmä pre nie celkom optimálne rozloženie investícií. V dôchodkových fondoch je stále veľmi málo akcií a dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti.

„Napríklad pri 60-percentnej alokácii do akcií počas celej životnosti by pri identických príspevkoch sporiteľov bolo k júnu 2019 v druhom pilieri zhruba o 5,28 miliardy eur viac.

Pri nulovej alokácii do akcií, teda plnej alokácii do globálne diverzifikovaného dlhopisového indexu, by dnešná hodnota aktív v druhom pilieri bola o 1,94 miliardy eur, teda zhruba o 22 percent vyššia,“ uvádza sa v analýze.

Strata druhého piliera sa teda pohybuje od dvoch do piatich miliárd eur. „Za veľkú väčšinu straty môžu politické zásahy. Ale keď sa pozeráme na čisté výkonnosti negarantovaných fondov, aj tie zaostávajú za normálnym štandardnom vo svete.

Preto hovoríme, že sčasti sú tam aj nepresvedčivé výkony dôchodkových správcovských spoločností. Ale to hlavné je politické riziko. Väčšina problémov vyplýva zo zlej regulácie systému.

Za veľkú chybu považujeme to, že od začiatku nebol na parametroch druhého piliera široký politický konsenzus,“ povedal viceguvernér Ódor pre denník N.

FOTO: SITA

ZDROJ: http://www.tyzdennikkoment.sk/pociatek-s-ficom-obrali-buducich-penzistov-o-miliardy-eur/